Niekoľko tipov, ako fotografovať kvetinky, listy a rastlinky nielen počas jarného prebúdzania prírody.

Technická výbava

Ideálna je zrkadlovka, aj keď pekné zábery urobíte aj vyspelejším kompaktom či ultrazoomom. V takom prípade ale odporúčam použiť makropredsádku v spojení s telerozsahom objektívu. O tom sa ale viac dočítate v článku Makro s kompaktom a ultrazoomom.

Tento žáner nie je náročný na parametre fotoaparátu a špičkové fotografie urobíte aj starším amatérskym modelom. Na väčšie objekty vám postačuje teleobjektív, ktorého príjemnou vlastnosťou je úzky uhol záberu eliminujúci rušivé pozadie, čo podporíte malou hĺbkou ostrosti charakteristickou pre tento typ objektívu. Niekedy je dokonca vhodnejší než makroobjektív. Pri snímaní drobných detailov je ale makroobjektív najlepšou voľbou. O makroobjektívoch sme si už v našej Fotoškole písali, ak potrebujete túto problematiku doštudovať, prečítajte si článok Makroobjektívy a potom sa sem určite vráťte.

Širokouhlý objektív Nikkor 35/1,4G prekvapujúco zvláda aj fotografovanie detailov.

Tento záber záhonu tulipánov bol nasnímaný objektívom Nikkor AF 80-200/2,8. Vďaka malej hĺbke ostrosti, pri odclonenom objektíve, je tulipán v popredí efektne “vypichnutý” od pozadia.

Na skutočne drobné detaily je potrebné použiť makroobjektív.

Aký program?

Zabudnite na motívové programy, či plnú automatiku. Základom úspešného snímania detailov a makra je ovládnutie hĺbky ostrosti a na to je najvhodnejší program predvoľby clony (Av, A). K nastavenej clone vám automatika fotoaparátu priradí čas. Ten musíte vždy sledovať, či fotoaparát udržíte v ruke alebo musíte použiť statív. Žiadna automatika nie je všemocná a v prípade potreby použite korekciu expozície (+/-) alebo úplné manuálne nastavenie expozície (M).

Nezabúdajte, že problémy s expozíciou môžete vyriešiť aj zmenou spôsobu merania alebo zmenou nasvietenia (odrazka, blesk, zmena uhlu záberu...).

Čo nastaviť?

O tom, že máte fotografovať do RAWu, tu nebudem písať. Ak som vás nepresvedčil v predchádzajúcich článkoch, teraz vás už presvedčovať nebudem. Vaša škoda. Ale ak trváte na podstatne chudobnejšom JPG formáte dám vám zopár rád.

1.  Zvoľte priestor AdobeRGB, obsahuje viac farebných odtieňov ako sRGB. Farebné poltóny budú plynulejšie a bohatšie a zachytíte farby, ktoré v sRGB priestore ani neexistujú. Ak budete potrebovať fotku sRGB, môžete ju kedykoľvek skonvertovať v počítači.

2.  Každý fotoaparát, teda aspoň zrkadlovka, má niekoľko farebných prednastavení, napr. neutral, standard, vivid, landscape, portrait a pod. Líšia sa saturáciou, kontrastom, podaním farieb, dynamickým rozsahom. Aj keď sa na prvý pohľad núkajú ako ideálne prednastavenia vivid (žiarivé farby) a landscape (krajinka), opak je ale pravdou. Prílišné zvýraznenie farieb a kontrastu vedie k strate kresby a zväčšenému výskytu prepalov, tieňov bez detailov  a posterizácie farieb.

2.Na prvý pohľad menej atraktívne prednastavenia neutral a portrait, produkujúce menej farebné a kontrastné zábery, dokážu zachytiť širší rozsah jasov a farebných poltónov. Kontrast a farebnosť si následne doladíte v počítači, ale podľa svojho zámeru, bez degradácie kvality.

Close-up (detaily) a makro fotografie by nemali obsahovať šum, pokiaľ ho nevyužívate cielene. Citlivosť by preto mala byť nastavená na nízku hodnotu, pri ktorej sa netvorí rušivý šum. Ak vám vychádzajú dlhšie časy, použite statív, zvýšenie citlivosti je nesprávna cesta.

Zaostrovanie

Makristi zvyčajne kombinujú automatické a manuálne zaostrovanie. Pri automatickom zaostrovaní si zvyknú nastaviť stredový ostriaci bod a využívajú pamäť ostrenia pri namačknutí a podržaní spúšte. Pri fotografovaní z ruky zaostrujú pohybom fotoaparátu dopredu-dozadu. Na niektoré objekty sa používa aj kontinuálne zaostrovanie s prioritou zaostrovania. Fotoaparát vtedy zaostruje nepretržite, ale spúšť vám umožní stlačiť, len ak je zaostrené.

Pri práci zo statívom sa niekedy zaostruje aj pomocou zaostrovacích sánok, otáčaním skrutkového posuvu sa fotoaparát jemne pohybuje dopredu-dozadu (prípadne aj do strán).

Využitie selektívneho zaostrenia s pomocou pamäte zaostrovania a následneho doosterenia pohybom fotoaparátu. Šanca, že automatické zaostrovanie zaostrí presne tam kam chcete, je malá.

Ostré a neostré

Tento žáner fotografie vyžaduje perfektnú technickú kvalitu. Fotograf musí preto pracovať presne a precízne. Pri fotografovaní detailov bojuje najmä s tým, kam zaostriť a akú hĺbku ostrosti zvoliť.  Na jednej strane je tu požiadavku na ostrosť fotografovaného objektu a na druhej jeho odpichnutie od pozadia. Prvá požiadavka núti fotografa použiť vyššie clonové číslo, aby zväčšil hĺbku ostrosti. Tým pádom sa však neželane zvýrazní pozadie, ktoré potom pôsobí rušivo. Ako z tohto začarovaného kruhu von?

1.  Starostlivo voľte pozadie tak, aby bolo čo najďalej a najjednoduchšie. Ak sú objekty v pozadí dostatočne ďaleko, bude rozostrené aj pri vyšších clonových číslach.

2.  Nasnímajte viacero záberov s rôznymi clonovými číslami. ľahšie tak nájdete vyvážené nastavenie hĺbky ostrosti. Pozor, nespoliehajte sa na displej fotoaparátu, ukazuje fotografiu ostrejšiu s väčšou hĺbkou ostrosti, než v skutočnosti je.

3.  Rastliny, ktoré rastú pri zemi fotografujte z ich výšky, nie zhora. Pri snímaní z výšky málokedy dokážete “odpichnúť” kvet od pozadia (zeme). Toto neplatí pri detailnom snímaní kvetov.

Fotograf rozhoduje o ostrosti aj tým spôsobom, že volí uhol záberu. Ak je fotografovaný objekt rovnobežný z rovinou snímača a tým pádom aj rovinou ostrenia, bude aj pri otvorenej clone väčšia pravdepodobnosť, že ho zachytíte ostro.

Naklonením roviny ostrenia oproti objektu dosiahnete zmenšenie hĺbky ostrosti a to dokonca aj pri vyšších clonových číslach. Tomuto sa musíte naučiť a vhodne to využívať.

Objekty umiestnené v jednej rovine so snímačom sú ostré aj pri nízkom clonovom čísle.

Opačný prípad, pri malom clonovom čísle je ostrá len veľmi malá časť pesíku narcisu, pretože nie je rovnobežný s o snímačom. Takto komponovaný makrozáber je náročný na presné zaostrenie.

Ďalší príklad fotografie obsahujúcej prevažne neostré plochy. Napriek tomu sa nejedná o chybu, ale o abstraktné rozostrenie. Záber pripomína viac pohľad do detského kaleidoskopu, než detail kvetu.

Kompozícia na prvom mieste

Rastlinky vám neutečú, nemôžete sa vyhovárať, že ste na precíznu kompozíciu nemali čas. Naučte sa niekoľko základných kompozičných pravidiel a dôsledne ich dodržiavajte. Nič tým nepokazíte a keď budete skúsenejší budete používať aj menej zvyčajné kompozície alebo ich budete zámerne nedodržiavať. Základom je jednoduchosť. Zvýraznenie tvarov, farieb a štruktúry na čo najmenej rušivom pozadí.

V jednoduchosti je krása. Kvet tulipánu vypĺňa plochu fotografie. Rozostrené pozadie neodvádza pozornosť od hlavného objektu.

Využitie kontrastu farieb.

Uhlopriečna kompozícia sa používa najmä pri snímaní časti vetvičiek.

Statív áno alebo nie?

Začiatočníkom statív rozhodne odporúčam, ešte nevedia čo si môžu pri fotografovaní dovoliť. Problém im robí práca so zaostrovaním, pevné držanie fotoaparátu. Aj keď býva statív nepraktický (kto ho má stále vláčiť, skladať a rozkladať, nastavovať...?), umožňuje dosahovať profesionálne výsledky. Nenechajte svoju pohodlnosť zvíťaziť nad túžbou zachytiť technicky dokonalé zábery.

Pri snímaní z krátkej vzdialenosti býva problém s tým, že sa kymácanie dopredu-dozadu, pri hĺbke ostrosti niekoľko milimetrov, býva posun o jediný milimeter rozhodujúci pre to, či ste nafotili dobrú fotku alebo nepodarok. Aj to je dôvod pre použitie statívu, aj keď máte stabilizátor a vychádzajú vám krátke časy.

Keď nejde Mohamed k hore...

Veľa začiatočníkov robí chybu v tom, že vôbec nepremýšľa nad pozadím. Sú zaujatí hlavným objektom a nekontrolujú si obraz v hľadáčiku aj z hľadiska pozadia. Okrem rôznych objektov, ktoré tam nemajú čo hľadať a pôsobia ako päsť na oko, sú to aj malé drobnosti, rozdiely v jasoch, farbe. Čo ale, ak neviete nájsť vhodné pozadie?

Keď fotografujem nechránené rastlinné druhy, často krát jeden kvietok, či vetvičku odtrhnem a zanesiem si ju tam, kde je lepšie pozadie. Takto môžem vyskúšať rôzne pozadia ale aj rôzny smer svetla. Dám osi objekt pred modrú oblohu, zelenú trávu, tmavý kmeň stromu, po svetle aj v protisvetle. Jednoducho skúšam.

Vetvičky nemusíte ani lámať, niekedy stačí len si ich pridržať v inej polohe.

Aj pri clone F3,5 je pozadie v spodnej časti príliš zreteľné, lepšie by bola ešte viac znížiť polohu a fotografovať zospodu.

Vybral som si iný kvet, kde som si vyhliadol lepšie pozadie.

Papierové pozadia

Aby ste nemuseli rastlinky trhať, môžete si urobiť “falošné” pozadie. Jeho výroba nie je ťažká. V grafickom editore rozostrite vhodnú fotografiu a nechajte v minilabe vytlačiť na formát A4. Alebo nasnímajte rovno rozostrenú fotografiu. Pozadí odporúčam viacero, rôznej farby ale aj svetlosti. Pozadia si dajte do kancelárskeho obalu a noste so sebou. Okrem prirodzených farieb môžete mať pozadia aj s rôznymi bláznivými farbami, ktoré kontrastujú alebo harmonizujú s farbou fotografovaného objektu. Ja mám z každej farby aspoň dve pozadia s rôznou svetlosťou. Ak vidím, že je pozadie príliš svetlé alebo tmavé, zvolím iné.

Pozadie tvorí výtlačok z atramentovej tlačiarne. Pozadie som vytvoril rozostrením fotografie trávy, preto má prirodzenú farbu.

V tomto prípade je pozadie z farebného kartónu formátu A4, zakúpeného v papiernictve. Na papier je vrhaný tieň okolitých konárov, preto nie je plocha jednoliata. Farbu som volil tak, aby harmonicky dopĺňala farbu magnólie.

Mocná sila protisvetla

Vždy keď to ide, využívam protisvetlo, ktoré dodá fotografiám peknú atmosféru a prežiari lístky, či chĺpky. Robím to už takmer automaticky, objekt môjho záujmu sledujem v protisvetle a hľadám vhodné pozadie. Pri práci v protisvetle často požívam korekciu expozície. Podexponovaním zvýrazňujem kontrast, predchádzam vzniku prepalov ale aj zvýrazňujem farby.

Trik s protisvetlom funguje perfektne, väčšina začiatočníkov sa takémuto svetlu, na vlastnú škodu, vyhýba a fotí v neatraktívnom priamom svetle.

Väčšinu fotografií rastlín snímam v protisvetle.

Vyváženie bielej

Pri fotografovaní rastlín sa mi osvedčilo nastaviť WB na denné svetlo, pri fotografovaní za zamračeného počasia, či v tieni, príslušná voľba pre daný tip osvetlenia. Výrazne farby dokážu automatické vyváženie bielej niekedy zblbnúť. Najmä pri snímaní modrých kvetov. S pevným nastavením WB budete mať aj konzistentnejšie výsledky. Séria fotografií bude mať rovnakú farebnú atmosféru.

Najmä odtiene modrej a fialovej robia Automatickému vyváženiu bielej problém, preto je lepšie používať ručné alebo prednastavené vyváženie bielej.

Polarizačný filter

V niektorých prípadoch je nutné použiť polarizačný filter, aby ste odstránili odlesky na listoch rastlín a kvetoch. Pomôže vám bojovať s prepalmi a naviac zvýrazňuje saturáciu farieb.

Umelá rosa

V makro výbave mám aj umelú rosu. V malom rozprašovači z kozmetiky mám roztok glycerínu a vody, ale postačí aj obyčajná voda. V núdzi môžete rastlinku oprskať minerálkou.

Trochu vody z rozprašovača a protisvetlo.

Táto rosa je pravá, vstával som ale pre piatou hodinou.

Difúzor a odrazka

Nie vždy môžete fotografovať za dobrého svetla. Preto si ho treba prispôsobiť. Hlavne priame slnko je pri fotografovaní problematické. Vytvára tvrdé tiene, dochádza k vzniku prepalov, fotografie sú príliš kontrastné. Ideálnejšie je fotografovať za mierne zamračeného počasia alebo v tieni.

Ja mám v brašni vždy malú kombinovanú odrazku s difúzorom. Odrazkou dostanem svetlo do tieňov a difúzorom si vytvorím svoj malý tieň s difúznym svetlom. Aj tu sa dá improvizovať, stačí kus bieleho papiera, prípadne plastovej kancelárskej podložky.

Difúzor a odrazku môžete použiť aj ako vetrolam.

Nožnice, špagát, lepiaca páska, kolíčky...

Nástroje na úpravu miesta fotenia. Malými nožničkami môžete obstrihať trávu okolo kvetu, špagát a lepiacu pásku použijete na odklonenie neposlušnej vetvičky, ktorá vám zavadzia v zábere.

Pozor na pavučinky, smietky...

Nemajte na fotografiách “bordel”, upravte si priestor, ktorý fotografujete. Odstráňte suché lístie, odumretú trávu a najmä nečistoty na hlavnom objekte. Na jar sú to vlákna pavučín ale aj rôzne drobné špinky. Tie môžete odstrániť ofukovacím balónikom z čistiacej sady alebo mäkkým štetcom.

Až fotografia odhalila drobné vlákna pavučín, ktoré je potrebné vyretušovať.

Blesk

Externý blesk používam pomerne často. Pripojený ho mám krúteným TTL káblom a na ňom mám nasadený softbox Lumiquest. A nepoužívam ho len za zlých svetelných podmienok. Práve naopak, blesk poslúži podobne ako odrazka, pri tvrdom slnečnom svetle ale aj pri expozičnom boji s protisvetlom. Pre istotu vždy urobím niekoľko záberov s bleskom aj bez blesku.

To, že mám blesk prepojený s káblom, mi umožňuje experimentovať s nasvietením z rôznych strán. Blesk môžem pomocou nožičky upevniť na stolný statív a nemusím ho držať v ruke.

Nebojte sa použiť aj vstavaný blesk, ten je ale obmedzený na časy dlhšie než je X-sync čas. Za dobrých svetelných podmienok vtedy musíte viac cloniť, čo môže byť nežiaduce. Preto je lepšie voliť externý systémový blesk s funkciou High Speed synchronizácie.

Použitím externého blesku v protisvetle som znížil kontrast a dosiahol to, že farby sú pastelovejšie.

Externý blesk je vhodné doplniť difúzorom.

Špeciálny makroblesk využijú len tí fotografi, ktorí makrozábery fotografujú veľmi často, väčšina ostatných si vystačí s bežnejším externým systémovým bleskom.

Chcete byť celý špinavý?

Ak áno, tak nečítajte ďalej. Inak odporúčam zobrať si zo sebou podložku, aby ste si mohli ľahnúť na zem. Dobre poslúži karimatka, či skladacie plážové lehátko. Ja mám ale v brašni podstatne skladnejšie vrece na odpadky, samozrejme nepoužité. Aj tak sa ale oblačte do prírody vhodne, sviatočné oblečene nechajte doma.

Typická poloha správneho makristu.