V prvej časti fotoškoly venovanej scénicko-tanečnej fotografii sme si zadefinovali tanec ako umeleckú formu pohybu, bližšie sme sa pozreli na fotografické príležitosti a s nimi spojené prekážky, povedali sme si o niekoľkých spôsoboch, ako ich zdolať. Vysvetlili sme si, ako na fotku vplýva kvalitná scénická produkcia v porovnaní s priemerným “low-cost” predstavením v kultúrnom dome. Reč bola aj o verejných generálkach, ktoré pre fotografa predstavujú asi najdostupnejšiu cestu za umelecky hodnotnými a kvalitnými scénicko-tanečnými zábermi. Zatiaľ čo prvý diel sa niesol viac v duchu “kde a kedy”, v druhom sa budem venovať otázke “s čím a ako”.

Lúčnica

Fotografovanie tanca na javisku je pre fotografa pomerne veľká výzva. Na javisku  sa v slabých alebo meniacich sa svetelných podmienkach rýchlo pohybujú tanečníci a  takmer každú sekundu striedajú pózy, výrazy a tanečné figúry. Práve táto skutočnosť si od fotografa vyžaduje dobré vybavenie, veľké skúsenosti, predvídavé oko a v neposlednom rade schopnosť cítiť rytmus.

Labuťko, Slovenské divadlo tanca

O tom, že veľa roboty v scénicko-tanečnej fotografii za vás “odvedú” kostymérky, vizážistky, scénografi, osvetľovači, choreografi a v neposlednom rade samotní tanečníci, som sa zmienil už minule. Stačí to však na to, aby ste sa z predstavenia vrátili s čo najlepším materiálom na karte? Je špičková technika ozaj zárukou výborných fotiek? Na tieto i podobné otázky sa pokúsim zodpovedať v nasledujúcich riadkoch, zohľadňujúc vlastnou praxou nadobudnuté skúsenosti a vedomosti. Som presvedčený, že môžu byť užitočné, najmä pre nováčikov v tomto foto-žánri. Keďže som sa dlhé roky pohyboval v prostredí scénického folklóru, gro ilustračných fotografií pochádza práve z predstavení Lúčnice, známej vysokou kvalitou tanečného spracovania, ale aj výpravy. Fotografie moderného tanca sú z divadelno-tanečnej inscenácie Jána Ďurovčíka, Labuťko.

...s čím

Scénicko-tanečná fotografia je o fotografovaní pohybu často v zhoršených svetelných podmienkach. Mnohí z vás správne odhadli, že tento typ fotografie si vyžaduje pomerne slušné a tým aj cenovo primerane nákladné technické vybavenie. Napriek tejto nelichotivej skutočnosti, moja nekompromisná rada na úvod znie - ak chcete dosahovať najlepšie výsledky, nepoužívajte nič iné, než digitálne zrkadlovky.  Obzvlášť vhodné sú najmodernejšie full-frame zrkadlovky, ktoré vďaka veľkým kvalitným senzorom s veľkým dynamickým rozsahom,  produkujú akceptovateľné výstupy aj pri ISO 3200. Použitie analógových zrkadloviek má svoje nespochybniteľné čaro, avšak vysokocitlivé filmy “otravujú” veľkou zrnitosťou, navyše vás oberajú o cenný čas pri ich výmene. Ešte väčšiu nepohodu a priam mizerné výsledky by ste dosiahli digitálnymi kompaktmi - neuveriteľne pomaly zaostrujú (v slabších svetelných podmienkach možno nezaostria vôbec) a ponúkajú rušivo zašumený výstup už od ISO 800. Preto absolútne neodporúčam na tento typ fotografie používať digitálne kompakty!

Z vlastných skúseností si dovoľujem tvrdiť, že najúčinnejšiu dvojicu vytvoríte skombinovaním full-frame zrkadlovky s vysoko svetelnými objektívmi. Najlepšou svetelnosťou disponujú samozrejme veľmi drahé pevné sklá. No keď už, na úžitok by nepochybne padol 24mm, 50mm, 85mm i 135mm objektív s clonou 1,4 a 2. Tie dve až tri clonové čísla, ktoré použitím takto svetelných objektívov získate, sú hranicou medzi fotením, resp. nefotením v úbohých svetelných podmienkach. Ďalším ich benefitom je možnosť použiť nižšie ISO, ako aj efektívnejšie odpichnúť, rozostriť pozadie. Tu si však treba dať veľký pozor na zaostrovanie, ktoré sa s malou hĺbkou ostrosti stáva ozajstným umením. V súvislosti s neustálym pohybom tanečníkov si fotenie tanca “na plnú dieru” s vysokosvetelnými objektívmi vyžaduje veľmi veľa cviku.

Asi najčastejšie sa v našich končinách stretávame s použitím zoom objektívov s clonou 2,8 na celom rozsahu ohniskovej vzdialenosti. Ich výhoda sa prejavuje najmä  v tom, že počas fotenia nie ste nútení tak často meniť sklá. No pre komplexnosť pokrytia fotografovanej scény budete potrebovať aspoň dvojkombináciu 24-70mm/2,8 a 70-200mm/2,8. Lacnejšiu alternatívu predstavujú teleobjektívy s clonou 4,0 (napríklad 70-200/4 or 70-300/4-5.6).

Výborným pomocníkom pri fotení s teleobjektívmi je okrem statívu či monopodu stabilizátor obrazu. Jeho účinky sú evidentné hlavne pri dlhšej ohniskovej vzdialenosti, kedy nám umožňuje fotiť bez roztrasenia na 1/60 sekundy pri zoome až 200 či 300mm.

Pomerne častá je otázka, či použiť pri fotení javiska blesk, alebo nie. Osobne sa prikláňam k názoru, že blesk nie! Dôvodov je hneď niekoľko. Prvým sú vyššie spomínané objektívy s veľkou svetelnosťou a teda aj schopnosťou zachytiť reálne svetlo a atmosféru na pódiu. Blýskaním by ste ju mohli “zabiť” a vytvoriť za tanečníkmi nežiadúce tiene. Ak nemáte tak svetelný objektív, radšej by som miesto použitia blesku zvýšil ISO. Druhým argumentom proti, je fakt, že nabíjaním blesku stratíte čas potrebný na fotenie, navyše neustálym blýskaním budete vyrušovať nielen účinkujúcich, ale aj publikum. Z toho dôvodu, hoci fotíte aj profesionálne, platí na všetkých renomovaných predstaveniach nepísané pravidlo – zákaz fotenia s bleskom. Výnimkou bývajú záverečné skupinové pózy na konci predstavenia.

...ako

Do tohto tematického okruhu som jemne zasiahol už pri spomínaných verejných generálkach, ktoré fotografovi prinášajú benefit opakovaného diania na scéne a umožňujú mu tak lepšie spoznať choreografiu a zaujímavé tanečné okamihy. Ide o kľúčové know-how vo fotení scénického tanca, aj keď nie vždy sa vám opakovaná príležitosť naskytne. Každopádne, myslite na to, že tanečná show zapĺňa celé javisko akciou s množstvom zaujímavých momentov a je nemožné ich zachytiť, ba i len zaregistrovať počas jedného predstavenia. Garantujem vám, že sa nebudete nudiť ani keď to isté predstavenie navštívite niekoľkokrát. Nie je na škodu veci meniť uhol, z ktorého javisko fotíte. Pokiaľ je tá možnosť a v danej inštitúcii, kde sa predstavenie odohráva, sa nachádza regulárne šikmé hľadisko, skúste fotiť nielen z úrovne tanečníkov, ale aj z nadhľadu. V prvom prípade sa dobre fotia detaily, pózy a gestá jednotlivcov, v druhom prípade získate pekný pohľad na celky, vyniknú štruktúry a línie choreografií. Inak povedané, fotografovaním z úrovne tanečníkov získate z fotky pocit 2D priestoru, zatiaľ čo z nadhľadu získavate 3D feeling. Zaujímavé výsledky, najmä v kombinácii so širokouhlými sklami sa môžu dostaviť aj pri fotení z podhľadu (napríklad z muzikantskej “jamy”).

...mierny nadhľad (aj vďaka uhlu, ale aj nasvieteniu scény má fotka priestorovú hĺbku)

...bočný podhľad (na pozadí čiernej opony pôsobí fotka veľmi plošne)

V krátkosti sa zmienim aj o nastavení fotoaparátu. Ťažko povedať, či v tomto prípade existujú nejaké univerzálne rady. Rozhodne odporúčam fotiť do formátu RAW, nakoľko sa vám môže veľmi ľahko stať, že zachytíte nádherný pohyb, aj samotná fotka je ostrá, len je podexponovaná. Vďaka formátu RAW viete takýto nedostatok väčšinou uspokojivo vyriešiť niekoľkými ťahmi v softvéri (používam Adobe Camera Raw, ktorý je súčasťou Adobe Photoshop). Osvedčilo sa mi aj nastavenie sériového snímania. Hoci je náročnejšie na vyrovnávaciu pamäť fotoaparátu a rýchlosť zápisu karty, navyše pomerne rýchlo zapĺňa aj jej kapacitu, v mnohých prípadoch sa vám to oplatí (vyrovnávacia pamäť moderných zrkadloviek a ani pamäťové karty by s tým nemali mať problém). Obzvlášť, ak fotíte nejaký nepredvídateľný, rýchly, točivý alebo skákavý pohyb. Šanca, že jedna z takto “nastrielaných” fotiek bude tá pravá, sa podstatne zvyšuje.

...s využitím kontiunuálneho snímania

Na tomto mieste je vhodné povedať si niečo aj o spôsobe zaostrovania a nastavení merania expozície. Opäť len dobre mienená rada z vlastných skúseností – osvedčilo sa mi nastavenie bodového merania expozície. Fotoaparát sa týmto setupom sústreďuje na vami zaostrené miesto a meria reálne to, čo sa chystáte odfotografovať.

...využitie bodového merania expozície

Keby ste nastavili meranie expozície na celoplošné, získali by ste skreslené údaje, pretože najmä pri scénickom tanci býva mimo tancujúceho objektu mimoriadne málo svetla na zvyšku javiska. Za zaostrovací bod v hľadáčiku mám nastavený ten stredový – vo väčšine zrkadloviek pracuje najrýchlejšie a najcitlivejšie. Fakt je, že spôsob ostrenia na stred vám môže spočiatku spôsobovať problémy, napríklad s kompozíciou. Mne sa celkom osvedčilo neustále a rýchle „premačkávanie“ spúšte do polovice. Síce tým pôsobím neuroticky, no mám vždy zaostrené presne tam, kde potrebujem. Trochu to pripomína poľovníka, ktorý si svoju korisť pozorne drží v hľadáčiku ďalekohľadu, vždy pripravený vystreliť.

Otázka na mieste – aký režim zaostrovania si zvoliť? Hoci fotíme pohybujúci sa objekt, čo láka použiť automatický režim zaostrovania sledujúci si zvolený objekt (Canon - AI Servo, Nikon – Continuous Focus), v prípade scénicko-tanečnej fotografie ho neodporúčam použiť. Dôvodom je jednak spomínaný svetelný deficit, ale často aj viacero objektov, tanečníkov na scéne, rýchlo meniacich svoj pohyb vo všetkých smeroch. Ako najspoľahlivejšie sa mi javí použitie jednosnímkového autofokusu. No nevylučujem, že v niektorých prípadoch bude „servo“ účinne fungovať.

Nesmierne dôležité je správne si zvoliť režim fotenia! Keďže fotografujeme pohyb, najdôležitejším aspektom pre správnu expozíciu a zachytenie aktivity je rýchlosť uzávierky. Preto si fotoaparát nastavte na režim priority času (Canon – Tv, Nikon a ostatné – S). Po získaní dostatočných skúseností možno sami usúdite, že vám ešte viac vyhovuje plná kontrola nad nastaveniami a zvyknete si na režim M – manuálne nastavenie clony aj rýchlosti uzávierky.  Všetko je vec zvyku a praxe. A tak, keď budete chcieť na tanečnej fotke zachytiť pohyb rozostrením, zistíte, že najnižšou použiteľnou hodnotou nastavenia rýchlosti uzávierky je 1/60 sekundy. Vyžaduje si to však pevnejšiu ruku a predvídavé oko, sledujúce pohyb tanečníka.

Ak sa ale rozhodnete nafotiť ostrý „zamrazený“ pohyb, zachytávajúci vrchol tanečnej pózy či gesto, musíte zvoliť omnoho vyššiu rýchlosť uzávierky. V závislosti od charakteru tanca a množstva svetla na javisku, pomerne ostré výsledky môžete získať už od 1/250 sekundy, no dokonalý „freeze“ pohybu nafotíte pri 1/400, 1/500 sekundy.

Zákonite, takto vysoké časy si vyžadujú maximálne odclonenie objektívu (napr. f1,4, f2, f2,8), čo v praxi znamená veľmi malú hĺbku ostrosti. Preto pozor na presnosť zaostrovania! Stretol som sa však aj s požiadavkou klienta (Labuťko, SDT) nafotiť "atmosférovo-haluzné" pohybovo rozostrené zábery, najlepšie vystihujúce podstatu inscenácie.

Ku všetkým spomenutým informáciám a nastaveniam sa treba ešte zmieniť o výhode, ktorú pre tento žáner fotografie predstavuje schopnosť vnímať hudbu a cítiť rytmus . Tieto dve zložky sú vodítkom pre konanie tanečníkov na javisku a môžu vám výrazne pomôcť predvídať okamihy dotiahnutia pohybov, póz, výrazov, ako aj napríklad vycítiť, kedy nastane vrcholná fáza skoku, točky atď. A práve preto si počas fotenia tanca v duchu pískam...