Je to už dobrých pár rokov, čo som na tanečnej sále takmer denno-denne striedal jedno prepotené tričko za druhým, aby som výsledok tohto snaženia mohol s úmevom číslo tri, no najmä v plnom nasadení odprezentovať na javisku. Boli to chvíle plné endorfínov, žmúrenia do reflektorov a neutichajúceho potlesku. Táto forma odmeny ma vždy nabíjala energiou. Ale existovalo ešte jedno zadosťučinenie, na ktoré sme sa vždy celý súbor tešili. Fotky! Nachádzali sme na nich tie najkrajšie momenty, nuansy choreografií, pózy a výrazy, ktoré sa bežnému diváckemu oku vždy zlejú do celkového dojmu. Už v tom čase som sa amatérsky venoval foteniu a tento druh fotografie bol v tej dobe a najmä s mojou skromnou analógovo-setovou výbavou úplne nedosažiteľný. No absolútnu pravdu o umení fotiť tanec na scéne som pochopil, až keď moje krpce už dávno viseli na klinci a nahradila ich fotobrašňa s profesionálnou výbavou na mojom pleci. Nuž dovoľte mi, aby som sa s vami o niekoľko poznatkov, postrehov a rád podelil.

O tanci sa okrem iného odľahčene hovorí, že je to vertikálne vyjadrenie horizontálnej túžby. S ohľadom na históriu tanca na tom určite niečo bude, avšak podľa súčasných definícii ide o umeleckú formu pohybu podliehajúcu hudbe alebo rytmu, ktorou chce interpret vyjadriť nejakú emóciu. Má mnoho podôb a prevedení. Ja by som sa však s vami rád podelil o niekoľko poznatkov, tipov a trikov, ako uspieť pri fotografovaní tanca na scéne a ako zachytiť na fotografii ten správny okamih.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o veľmi jednoduché a vďačné zadanie. Veď mnoho roboty namiesto nás odvedú kostymérky, vizážistky, scénografi, osvetľovači, choreografi a v neposlednom rade samotní tanečníci, ktorí nás priam bombardujú  ladnými pohybmi a výrazmi hodnými zachytenia. “Všetko ako na tácke, čo viac by si fotograf mohol priať...”, pomyslíme si, až do momentu, kedy sa pristihneme pri sústredenom vymazávaní nepodarených záberov a samotné predstavenie nám uniká. Ako takejto situácii predísť a byť na “scénu”čo najlepšie pripravený?

Celá problematika fotenia tanca na scéne má podľa mňa dve roviny, ktoré je dobré si vopred uvedomiť. Prvou je technické vybavenie fotografa a tou druhou je zručnosť, resp. schopnosť cítiť rytmus a predvídať pohyb. Samozrejme platí, čím viac sa tieto dve roviny prelínajú, tým je väčší predpoklad dosahovať lepšie výsledky.

Otázke “ako a s čím fotiť” sa budem viac venovať v druhej časti tohto článku a verím, že poskytnuté informácie budú univerzálne aplikovateľné na akékoľvek fotenie tanca. V tej prvej si čo-to povieme o možnostiach “kde a kedy” fotiť. Poďme pekne po poriadku...

...kde a kedy

Stará múdrosť hovorí, že príležitosť robí zlodeja. V ponímaní nás fotochtivých je to práve príležitosť, ktorá nám vytvára priestor “ukradnúť” si nejaký ten unikátny záber. No veľa krát jej treba dopomôcť či jemne o ňu zabojovať. V prípade scénicko-tanečnej fotografie na to existuje hneď niekoľko dôvodov, keďže tu platí úmera: čím kvalitnejšie a veľkolepejšie predstavenie sa chystáte fotiť, tým viac prekážok na vás čaká. Samozrejme, odmenou za vynaložené úsilie môžu byť pôsobivé, umelecky hodnotné fotografie.

S čím súvisia spomínané úskalia? Takmer každé výpravnejšie predstavenie je buď súčasťou väčšej divadelnej produkcie či show, alebo je priamo profilovou zložkou programu umeleckého telesa. To znamená, že dielo je chránené autorskými právami a len veľmi ojedinele je povolené zhotovovať počas neho audiovizuálne záznamy.Navyše, každé teleso či produkcia má svojho fotografa, povereného fotením jednak na propagačné účely, ale aj priebežným dokumentovaním vzniku a následného fungovania show.

Je teda veľký predpoklad, že ako amatér a hoci aj pokročilý nadšenec nemáte možnosť sa akreditovať a organizátorom ponúknuť ako protiváhu mediálny výstup o podujatí. Práve preto je treba hľadať iný spôsob zdolania tejto prvotnej prekážky. Osobne odporúčam včasnú a systematickú prípravu, pozostávajúcu z mapovania si kultúrneho diania vo svojom regióne (letáky, plagáty, bilboardy, internet), informovania sa priamo v kultúrnych inštitúciách o pripravovaných projektoch, podujatiach (dôvod vysvetlím neskôr). Skrátka investigatíva. Ďalšou možnosťou je  napriamo kontaktovať  PR oddelenia či manažment jednotlivých telies a produkcií. Cieľ je jasný - získať legálne povolenie fotiť. Nezabúdajte! Tak, ako aj v iných prípadoch, aj tu platí staré známe “odvážnemu šťastie praje”.

Nakoľko ani takáto poctivá príprava nie je zárukou úspechu, je dobré mať pre každý prípad pripravených zopár nepriestreľných argumentov a vysvetlení, pre koho a za akým účelom ste sa rozhodli tasiť foťák. Kompetentnej osobe niekoľkokrát zdôraznite, že tak konáte výlúčne na nekomerčné, súkromné účely. Nebojte sa jej ponúknuť svoj výber nafoteného materiálu, niekedy to zaváži. Samozrejme, grátis! Na obal CD alebo priamo do IPTC metadát fotografií uveďte svoje meno. Nikdy neviete, koho vaše fotky oslovia a kto v konečnom dôsledku na základe nich osloví vás. Zároveň tak chránite svoje autorstvo.

Spomínal som, že sa oplatí systematický zbierať informácie o pripravovaných projektoch. Nie je to preto, aby ste nazbieranými novinkami ohurovali svojich kamarátov. Nie. Dôvod je oveľa prozaickejší. Mnohým programovým premiéram predchádzajú takzvané “veréjne generálky”, na ktoré je omnoho jednoduchšie získať povolenie fotiť. Ide o akési skúšobné predstavenia, často prerušované zásahmi režiséra alebo choreografa. Na margo toho “zabrdnem” do problematiky, ktorej sa budem podrobnejšie venovať v druhej časti článku, venovanej samotnému foteniu. Práve spomínané opakovania a prerušovania zo strany choreografov predstavujú pre nás fotografov obrovský benefit, kedy si môžeme akciu napozerať, nájsť najfotogenickejší uhol a moment. Skytá sa tak navyše dobrá príležitosť zafotiť si tanec na vysokej úrovni aj pre tých, čo ešte netušia, či ich to baví alebo sa tomuto žánru ešte nikdy cielene nevenovali.

Pevne verím, že všetky uvedené “vybavovačky” vás neodradia, práve naopak, vzbudia vo vás túžbu čeliť im. Stratiť nemáte čo, no získať môžete naozaj veľa – nielen z fotografického hľadiska. Ak by ste predsa len nemali čas a chuť podstupovať celú menovanú tortúru, ale fotenie tanca vás predsa len láka, vašej pozornosti by nemali újsť verejné podujatia (napr. otvorenia alebo krsty niečoho, často spojené s kultúrnou vložkou), hody, voľne prístupné festivaly, ale aj napríklad absolventské večierky, besiedky, či vystúpenia rôznych súborov a interprétov v menších kultúrnych domoch. Pri takýchto typoch podujatí musíte obvykle počítať s horšími svetelnými podmienakmi, menším estetickým dojmom zo scény a mnohými rušivými faktormi. Samozrejme, aj v tomto prípade existujú výnimky a dá sa natrafiť na kvalitu.

O odporúčanom a neodporúčanom technickom vybavení, ako aj o základnom know-how fotenia scénického tanca sa už čoskoro dočítate v druhej časti.