V tomto článku sa vám pokúsim objasniť, ako správne fotografovať takzvané „letovky“ vtákov. Ako už názov „letovka“ napovedá, pôjde o zachytenie letiaceho vtáka.

O čo vlastne ide? Na vysvetlenie nič zložité. Udržať fotografovaný objekt v hľadáčiku. Naozaj to neznie tak zložito, ale pravda je niekde inde.

Fotografovanie letoviek vtákov je náročné ako na zručnosť fotografa, tak aj na použitú techniku. Preto tento článok rozdelím na dve česti. Prvá sa bude venovať technickej stránke fotografovania, teda akú techniku použiť. V druhej si povieme čo to o samotnom fotení a samozrejme o tréningu, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou fotenia letoviek. Článok je určený hlavne všetkým začínajúcim fotografom prírody, ktorí ešte nemajú veľa skúseností v tejto oblasti fotografie.

Letovka Rybára riečneho vznikla chvíľku pred západom slnka. 1/1600, f/ 7.1, ISO 400.

Fototechnika

Na letovky samozrejme nepotrebujete výbavu dlhoročného fotografa prírody. Ale minimum je aspoň základná zrkadlovka s dlhším teleobjektívom. Teleobjektív volíme podľa fotografovaného objektu (veľkosť, vzdialenosť, plachosť, atď.) a samozrejme od našich možností (už kúpené objektívy, financie, atď.). Na prvé kroky môžete použiť objektívy s premenlivým ohniskom (napr. 70-200, 70-300 a pod.) ktoré vám umožnia „oddialiť“ a jednoduchšie nájsť fotografovaný objekt v hľadáčiku a následne opäť priblížiť a vytvoriť snímku. Ku tomuto spôsobu sa ešte vrátim v druhej časti. Pre skúsenejších fotografov odporúčam pevné ohniská, kvôli nekompromisnej kvalite výstupov, krajšiemu bokeh-u a zväčša aj lepšej svetelnosti oproti premenlivým ohniskám.

Ďalšími dobrými pomocníkmi sú systémový blesk a better beamer, ktoré sú neoceniteľné v protisvetle, alebo za zlých svetelných podmienok. Dokážu presvetliť a dostať kresbu do tmavých miest na perí. Ak ste sa rozhodli použiť blesk, nutnosťou sú blesky podporujúce HSS (High Speed Sync) teda synchronizáciu s krátkymi časmi.

Nepoteším nadšencov vlastniacich kompaktné fotoaparáty a takzvané ultrazoomomy (EVF prístroje). Netvrdím, že by sa letovky nedali podobnými aparátmi fotiť, určite by sa nejaké fotky podarili, ale pomalosť automatického zaostrovania a digitálny hľadáčik proste na tento dynamický žáner nie sú to pravé orechové. Skôr si myslím, že takéto fotenie fotografa viac odradí ako zaujme.

Volavka biela. Fotené zo statívu zostavou Canon 40D + 400/5.6. 1/640, f/5.6, ISO 500.

Bola to skôr náhoda ako zámer, a volavka poriadne precvičila moju duchaplnosť a zručnosť.

Fotka patrí medzi moje obľúbené.

Samotné fotenie

Nazvime si ho fotenie na ostro. Je skúškou pre fotografa. Testuje hlavne jeho pripravenosť a zručnosť pri letovke, ktorá sa už nemusí opakovať, ak ide o vzácnejšieho vtáka, alebo nie tak často opakovateľnú scénu. Ako sa na takéto fotenie čo najlepšie pripraviť? Ako som už spomínal, tréningom.

Ako tréningové „terče“ nám najlepšie poslúži bežné vtáctvo blízko našich domovov. Napríklad čajka je na začiatok jeden s tých ľahších „terčov“. Zdržuje sa pri vode, väčšinou lieta a nesedí na hladine, je dostatočne veľká a nie príliš rýchla. Navyše nemá vo zvyku náhle meniť smer letu a v protivetre si to užíva a len tak plachtí akoby na jednom mieste. Skrátka nie je problém ju zamerať v hľadáčiku. Ďalšou výhodou je možnosť prilákať celý kŕdeľ na trošku chleba. (Pozor, ak nehádžete suchý chlieb do vody, ale rovno čajkám, trošku ho navlhčite. V opačnom prípade sa čajka môže začať drhnúť zaseknutým kúskom potravy v krku. Taktiež trhajte/krájajte menšie kúsky.) Ak chcete kŕmiť aj fotiť, je dobré mať pomocníka, ktorý sa zhostí úlohy kŕmiaceho a vy sa môžete o pár metrov ďalej plne sústrediť na fotenie. Takto môžete postupovať s akýmkoľvek druhom vtákov, ktorý nie je príliš plachý (napr. holuby).

Ako som už spomínal, na začiatok je dobrý aj zoom objektív, ktorý vám umožní si rýchlo oddialiť, nájsť objekt a následne priblížiť. Týmto spôsobom by som to radil naozaj len úplným začiatočníkom. Možno budete sklamaní, že vám kvôli „zoomovaniu“ utekajú zábery. Preto odporúčam fotiť stále na rovnakom ohnisku, ktoré danej situácii vyhovuje alebo zvoliť objektív s pevným ohniskom a naučiť sa vysledovať si objekt a následne ho zamerať. Časom, keď sa vám už nebude javiť udržanie objektu v hľadáčiku také zložité, môžete pristúpiť k ďalšiemu kroku. Kompozícii. Toto už obnáša veľkú zručnosť a veľa trpezlivosti pri cvičení. V okamihu musíte sledovať vtáka a ešte ho aj vhodne umiestniť na políčko snímača.

Ako zistím, že to všetko už viem? Jednoducho. Nebude vám robiť problém udržať aj rýchlejšieho vtáka v hľadáčiku a správne vyhotoviť snímku aj s náznakom, alebo dokonca definitívnou kompozíciou, ktorú chcete docieliť. Tiež chcem upozorniť, že sa to nenaučíte za jeden deň. Niekomu to bude trvať dlhšie, inému kratšie, ale každý, kto vytrvá a nevzdá to, si raz uvedomí, že mu to už nerobí problém.

Rybár riečny aj s úlovkom. Tieto na prvý pohľad čajky pripomínajúce vtáky lovia celí deň,

preto pri dlhšom pobyte na lokalite nie je problém „uloviť“ nejakého aj s úlovkom.

1/250, f/5.6, ISO 400

Know-how

Niekoľko rád, ktoré možno oceníte.

Zaostrovanie nastaviť na servo (priebežné/neustále) a snímanie na kontinuálne. Väčšinou sa volí stredový bod, lebo býva najcitlivejší. Po nejakej praxi a s istou zručnosťou na vyšších modeloch zrkadloviek môžete voliť aj iné zaostrovacie body, ktoré vám umožnia inú kompozíciu. Ak fotíte oproti oblohe, kde nie sú žiadne rušivé elementy, môžete použiť všetky ostriace body. Expozičný program priorita clony/času. Tu sa cesty rozchádzajú, niektorí hovoria tak, iní tak. Môj názor je, že pri peknom slnečnom dni si nastavím prioritu času s časom okolo 1/2000-4000s pre zmrazenie pohybu. Naopak, v horších svetelných podmienkach dám prednosť priorite clony, kde nastavím clonu na f/7.1-10 kvôli hĺbke ostrosti a rozmazané mávanie krídiel pri čase 1/500s prekúsnem. Samozrejmé je nastavenie citlivosti ISO podľa podmienok, ktoré panujú. Opäť môj názor je taký, že sa radšej zmierim so šumom, ako byť bez fotky.

Fotografia rýchlo sa približujúceho bociana dala automatickému zaostrovaniu zabrať.

Ostrené na všetkých 9 AF bodov na Canon 40D. 1/1250, f/7.1, ISO 200

Na záver

Pre úplných začiatočníkov ešte jedna rada. Svoje prvé „tréningy“ môžete robiť aj naprázdno. To znamená, že nebudete exponovať, len sa snažiť udržať objekt v hľadáčiku, prípadne exponovanie obmedziť len na „výnimočné“ snímky. Neskôr oceníte, že nemusíte premazávať stovky fotiek a nezničíte tak rýchlo uzávierku vášho prístroja.

Zaujímavý môže byť aj odlet vtáka. 1/800, f/5.6, ISO 640